Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História

Z histórie obce

Prvá písomná zmienka

Prvá písomná zmienka o Sklených Tepliciach pochádza z roku 1340. Sklené Teplice vznikli ako drevorubačská osada a obyvatelia ťažili drevo pre bane v neďalekej Banskej Štiavnici. Blízkosť Banskej Štiavnice ovplyvnila aj inú skutočnosť. Približne v roku 1350 tu bola založená skláreň. Bola to prvá skláreň v Uhorsku.

Skláreň neprodukovala sklo pre bežné účely, ale chemické sklo, ktoré využívali hutníci pri zisťovaní obsahu zlata a striebra v rudách vyťažených v banskoštiavnickom banskom revíri. Tak, ako o celých dejinách sklárne, tak aj o jej zániku nás archívne dokumenty informujú veľmi stroho. Predpokladá sa, že zanikla niekedy v priebehu 17. storočia.

 historický obrázok Sklených Teplíc

 

Sklené Teplice v roku 1753

Už od vzniku obce využívali jej obyvatelia blahodárne účinky termálnej minerálnej vody, ktorá tu vyviera doposiaľ. Sklené Teplice sa však ako kúpeľné miesto dostali do povedomia až v 16. storočí. Bolo to konkrétne v roku 1549, kedy ich vo svojej balneografii opísal známy vedec Juraj Wernher. Prvý rozbor vôd spravil až Karol Otto Moller v 18. storočí. Moller bol významným vedcom, učil aj Mateja Bela, pôsobil ako kúpeľný lekár v Sklených Tepliciach a dostal prezývku „Slovenský Hipokrates" najmä za svoje objavy v medicíne.

 

Ignáz Anton von Born

Ignáz Anton von Born

Sklené Teplice svojimi chýrnymi kúpeľmi lákali mnoho odborníkov a cestovateľov. Sklené Teplice navštívil známy anglický cestovateľ Edward Brown, nemecký mineralóg a botanik Brückmann, ale i slovenský učenec Matej Bel.

Po zániku sklárne bola v Sklených Tepliciach založená huta, v ktorej sa oddeľovalo zlato a striebro od nevyužívaných rúd pomocou olova. Takto sa tu spracovávali rudy vyťažené v Banskej Štiavnici a okolí. Keď v roku 1751 bol v Banskej Štiavnici na návšteve cisár František Lotrinský, manžel Márie Terézie, navštívil aj hutu v Sklených Tepliciach, aby videl, ako sa produkuje zlato, ktoré obohacuje jeho pokladnicu. Táto huta zanikla v roku 1781 a do roku 1785 boli jej priestory nevyužívané. V roku 1785 sa začala v týchto priestoroch zriaďovať amalgamačná huta, ktorá mala produkovať zlato a striebro zo zlatonosných rúd pomocou ortuti. Dokončili ju v roku 1786 a v tom istom roku v nej mal predstaviť pôvodca nepriamej amalgamácie Ignác Born svoju metódu pred mnohými odborníkmi sveta. V Sklených Tepliciach sa v tomto roku zišlo mnoho významných predstaviteľov vedeckého života 18. storočia, aby sa mohli zoznámiť s Bornovou nepriamou amalgamáciou. Vďaka hojnej účasti vedcov prebehol v Sklených Tepliciach prvý medzinárodný kongres prírodovedcov na svete, bola tu založená prvá medzinárodná vedecká spoločnosť na svete a táto spoločnosť vydávala prvý medzinárodný vedecký časopis na svete. Vedenie spoločnosti bolo najprv v Sklených Tepliciach, no neskôr sa presťahovalo do Zellerfeldu v Nemecku.

Huta postupne v devädesiatych rokoch 18. storočia zanikla, pretože amalgamačná metóda nespĺňala ekonomické predstavy vtedajších úradníkov.

Budovy huty sa predali kúpeľom a súkromníkom, zariadenie sa rozdelilo medzi iné huty na okolí. Takto v Sklených Tepliciach zanikla priemyselná výroba a obec sa orientovala čisto len na kúpeľníctvo a poľnohospodárstvo. Kúpele v roku 1866 odkúpil murársky majster Jozef Gasparetz z Uľanky. Rodina Gasparetzová vlastnila kúpele až do vydania Benešových dekrétov, kedy im boli kúpele vyvlastnené a prepadli v prospech štátu.


 
ÚvodÚvodná stránka